Prečo ma prekvapila prvá a druhá sloha českej hymny

Včera som sa prechádzal po Námestí republiky, ktoré vnímam ako dobré duchovné miesto na modlity, stretnutia a rozhovory s ľuďmi a pozeral som sa i na tabuľu zavesenú na obchodnom centre Palladium, ktorá oznamuje, že v tých miestach vznikol text českej hymny "Kde domov můj?".

No a dnes pozerám do kalendára a v roku 1808 presne 4. febrúára/února sa narodil Josef Kajetán Tyl, český dramatik a spisovateľ, autor tohto textu.

Čo ma však zaujalo je spoločný, skoro až skrytý, motív prvej i druhej slohy českej hymny:

První sloka
Kde domov můj,
kde domov můj.
Voda hučí po lučinách,
bory šumí po skalinách,
v sadě skví se jara květ,
zemský ráj to na pohled!
A to je ta krásná země,
země česká, domov můj,
země česká, domov můj!

Druhá sloka
Kde domov můj,
kde domov můj.
V kraji znáš-li Bohu milém,
duše útlé v těle čilém,
mysl jasnou, vznik a zdar,
a tu sílu vzdoru zmar?
To je Čechů slavné plémě,
mezi Čechy domov můj,
mezi Čechy domov můj!

Zdroj: Wikipedia

V prvej slohe hymny spievajú Češi o zemskom raji krásnom na pohľad a v druhej už menej známej slohe je zmienka o Bohu milom kraji. Nebo má podľa Písma zostúpiť na zem a v tomto smere je česká hymna takmer "prorocká".

Tak si hovorím: "Kde domov můj, kde domov můj?... a dostávam odpoveď: "U Boha přeci, v Božím království sestupujícím na tuto zemi".

Teraz už ide o to ako pravdivo zvestovať jediného pravého Boha Abraháma, Izáka a Jákoba, Boha zjaveného skrze Ježiša Krista.

Verím, že v tomto poslaní ako kresťania a cirkev obstojíme ako milujúci Boží ľud, ktorý ostatní poznajú po láske. Aj preto sa púšťam do projektu Biblickej školy, ktorá v Prahe začne 2.3. 2015.

Tešme sa! Božie slovo a Jeho láska v Kristovi je konečným víťazom nad hriechom a ľudskou zlobou, dokonca i nad našími vlastnými predstavami o Bohu a ľudským učením.

O Pravde a Láske, ktoré zvíťazia nad lžou a nenávisťou

Mať pravdu je v móde.  Náš výklad a chápanie Písma pokladáme za správne a niekedy ho presadzujeme i radikálne. Iste pravda je vyslobodzujúca, zdalo by sa však akoby v zhluku individualnych právd zaniká obsah tohto krásneho slova.

Pravda. Tak krásne slovo a toľkokrát zneužívané a vyťahované do slovného súboja s druhými.

Tá láska z nadpisu, ktorá víťazí nie je len taká obyčajná láska. Je to radikálna láska. Láska k nepriateľom. Láska k tým, ktorí pravdu nemajú. Alebo možno ešte presnejšie: láska k tým, o ktorých si myslíme, že pravdu nemajú.

Pilát sa Ježiša pýtal: "Čo je pravda?". Pravda stála pred ním a on ju nepoznal. Boží Duch zostúpil a vyjavil sa skrze Ježiša Krista. Proroctvo, ktoré sa naplnilo a stalo sa Pravdou. Boh tak mocný, že v Láske odovzdáva ako obeť svojho Syna, aby Ho po sľube novej zmluvy a obetovaní vzkriesil a ukázal nám tak, že On víťazí nad smrťou. 

Koľkokrát za ostatný týždeň sme si mysleli, že tí druhí sú "mimo" a my to vieme lepšie? Koľkokrát sme takto súdili tých druhých? A koľkokrát sme nedokonalosti druhých prikryli láskou? Koľkokrát sme azda pripustili, že mýliť sa môžeme i my?

Možno i máme pravdu a tí druhí sú naozaj "out". Milujeme ich však napriek tomu?

Proroctvá sa naplnia. Jazyky umĺknu. Láska napokon zostane.

Nestavajme dnes hradby budúcim mostom. Tak veľa z nás chce azda tých druhých zachraňovať a napomínať, ale máme voči ním lásku? Vypočujeme si ich najprv bez toho, aby sme hneď začali hovoriť?

Naša predstava o pravde sa akoby stávala niekedy priam našou modlou, ktorá zatvára oči láske. Veď proroctvá, Písmo a Ježiš nás vedú k dokonalej láske, ktorá odpúšťa, miluje a neodsudzuje. Prekliatie hriechu je porazené prijatím Božieho odpustenia. Nie je tam nič zlorečené.

Takúto radikálnu lásku chcem vidieť rásť v Prahe a v Česku i na Slovensku. V rodinách, cirkvi, spoločnosti a napokon sa to odrazí i v médiách...

Do takejto lásky túžim dozrieť. Verím, že Boh na mne vytrvalo a trpezlivo pracuje... A verím, že i na Tebe.

Ako stráviš Silvester 2015?

Posledné roky trávim Silvestra bez zapaľovania prskaviek, ale radšej pri Božom Slove alebo modlitbe.

I pred pár dňami to tak bolo. Nový rok som privítal so skupinou kresťanov. Modlili sme sa za Prahu a Česko i za nás osobne ďakovali Bohu za milosť a to v slovenskom, anglickom, nemeckom a kórejskom jazyku.

V podstate každoročne ma netešia správy o tom, koľko ľudí bolo na oslavách Silvestra zranených a niekedy to končí i tragicky.

Zbytočne.

Akoby sa ľudia nevedeli tešiť bez alkoholu či bez toho, aby neprichádzalo k úrazom z nedbanlivosti.

Možno by stálo za to na konci roku apelovať cez cirkev na to, aby sme si viac vážili naše životy a privítali nový rok viac s pokorou a striedmo.

Čo napokon oslavujeme? Zmení sa jedno číslo v kalendári. Dôležitejšia je ale zmena našich životov. Životy, ktoré sú nezmyselné a žité v roztopášnosti na životy, ktoré sú vzácne a pomáhajú druhým.

Ak by sme čo i len polovicu našich nákladov na pyrotechniku alebo alkohol venovali naozaj na prospešnú celonárodnú kampaň, malo by privítanie nového roka hneď iný zmysel.

Vlastne sa čudujem, že podobnú mediálnu kampaň ešte cirkev alebo nejaká organizácia ešte nespustila.

Kiež by dal Boh milosť aby sa každý z nás mohol dožiť Silvestra 2015. A kiež by vítanie nového roka mohlo byť stále viac na Jeho slávu.

Komentár PF-ka 2015 prezidenta SR Andreja Kisku: Čo na to Ľudovít Štúr?

"Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje." (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 168 n.)

Prezidenta Andreja Kisku mám ozaj veľmi rád a fandím mu. Rozdáva svoj plat druhým, pustil sa do úradu s vervou a jeho slová sú často plné optimizmu a povzbudenia.

Latku svojich novoročných príhovorov však, podľa mňa, zas až tak vysoko nepostavil. Snaha sa mu uprieť isto nedá a jeho príhovor pôsobil veľmi sympaticky a dobrácky. Na úvod sa to dá...

Zaradoval som sa, keď som v pozadí uvidel Ľudovíta Štúra, ktorého dielo odporúčam ku hlbšiemu štúdiu. Žiaľ mnoho zo Slovákov vie akurát tak snáď len to, že sa zaslúžil o vznik slovenčiny a napísal pár diel.  

Pritom Ľudovít Štúr bol neskrývaným kresťanom  a národné obrodenie v 19.storočí i kodifikácia slovenčiny mala hlboký duchovný podtext. V prejave prezidenta by som niečo podobné nenašiel.

Sekulárny. Sociálny. Povzbudivý. Taký bol prvý prejav „nepolitického“ slovenského prezidenta.

Andrej Kiska sa v príhovore situoval do pozície advokáta sociálnej spolupatričnosti a pomoci. Miestami som čakal, že vyhlási Trojkráľovú zbierku alebo navrhne nejaký charitatívny projekt. U Slovákov by to, verím, odozvu našlo.

Prezident povedal: „Keby sme pomohli dúfať čo len jednému človeku, nežili sme nadarmo.“ Tento jeho citát amerického pastora a aktivistu Martina Luthera Kinga mi pomáha dúfať, že to so Slovenskom môže byť lepšie. Snáď nebude náš prezident sám vojak v poli.

Jeho prejav pôsobil živo a povzbudivo. Dobrá výslovnosť, mimika i gestikulácia je podstatne na inej úrovni ako to bolo u jeho predchodcu. Jeho snáď najčastejšími slovami boli „sociálny“, „projekty“ a „ľudia“.

Viac inšpirujúci príbeh s víziou pre budúcnosť, než výpočet hodnotení dní minulých. To by som čakal od prezidenta typu „Dobrý Anjel“. Andrej Kiska príbeh má a isto ich i počuje mnoho.

Stôl s akými zatvorenými "tajomnými" doskami a perom vyznel skôr gýčovito, rovnako ako nezažaté sviečky kdesy ďaleko v úzadí a nie priamo na stole. Na štýle sa dá do budúcna popracovať. A moźno je práve tento štýl proste štýlom Andreja Kisku.

Na záver nezaznelo mnou očakávané a slovensky tak žičlivé prianie Božieho požehnania do nového roka.

Slovenský prezident je, verím, dobrý chlapík od srdca. A ozaj mu fandím. Povzbudil nás ku sociálnej vnímavosti, poctivosti a pracovitosti. A to je fajn.

Prajem mu, aby mal do svojej služby ten pravdivý zdroj. Zdroj, z ktorého Ľudovít Štúr zrejme čerpal hojne. Založené ruky Ľudovíta na maľbe akoby čakali, čo sa v úrade prezidenta ešte bude diať...

"O tom, čo je to pravda, hovorí podrobne Kristus, keď určuje povinnosti človeka ako takého a keď ich nám, ktorí sme okolo neho zhromaždení, kladie na srdce." Ľudovít Štúr (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 65)

Vyrieknem to za vás. 

Mr. presidente, máme vás radi!
Kiež Boh žehná Andreja Kisku, slovenského prezidenta. 
Kiež Boh žehná Slovensko a Slovákov.

Príbeh najčítanejšieho článku Křesťan Dnes 2014

Najčítanejším článkom Křesťan Dnes v roku 2014 je článok spracovaný podľa zahraničného zdroja o prijatí Ulfa Ekmana a jeho manželky do Katolíckej cirkvi.

Článok Ulf Ekman s manželkou budú prijatí do Katolíckej cirkvi:
www.krestandnes.cz/article/ulf-ekman-s-manzelkov-budu-prijati-do-katolickej-cirkvi/23008.htm

Na tento fakt ma promptne upozornil môj osobný priateľ slovenský pastor Michal Daniel Nosál, toho času misionár v USA. Ozval sa mi vtedy tuším krátko po poludní cez gmail chat a tipoval, že článok o tejto udalosti prinesie tisícky čitateľov, čo sa napokon aj stalo. Bola to v tom čase ozaj veľká správa.

I vďaka Danielovi noviny Křesťan Dnes mohli priniesť správu ako prvé médium v ČR a SR ešte v ten istý deň, iba pár hodín po tom, čo Ulf Ekman svoje rozhodnutie oznámil. Článok získal doposiaľ 1.786 likes na facebooku a zaznemenal 180 reakcií v diskusii pod článkom. Celkovú čítanosť článku ku dnešnému dňu nepoznám, ale odhadujem ju na úrovni 12 až 15-tisíc videní, možno viac.

Pamätám si ako som ešte pred samotným uverejnením článku 9.3. 2014 chcel zkontaktovať pastora Slovo života Michala Vaňeka so žiadosťou o komentár, no bola nedeľa a možno i preto som sa s ním nedokázal spojiť priamo. Jeho vyhlásenie Křesťan Dnes priniesli 11.3. 2014.

Najčítanejší článok 2014 bol napokon uverejnený o 16:14 hod. a už v ten podvečer sa začal šíriť rôznymi kanálmi medzi kresťanmi v ČR a SR.

Tento článok bol výsledkom spolupráce čitateľa i priateľa a mňa ako šéfredaktora po overejní správy z viacerých zdrojov. Na anglicky dostupné video ma v tom čase upozornil Saša Flek, prekladateľ Bible21 a vedúci pražského evangelického společenství TaCesta.

V článku som napokon ponechal výraz "Katolícka cirkev", i keď som bol upozornený jedným lídrom zo Slovenska, že správne má ísť o Rímskokatolícku cirkev. Ako novinár som sa napokon držal pôvodného vyhlásenia Ulfa Ekmana o prestupe do "Katolíckej cirkvi". Ulf totiž musí najlepšie vedieť, kde to vlastne prestúpil a citovanie pôvodného zdroja je najautentickejším spôsobom informovania, ak chceme zachovať slová autora, zvlášť ak ide o kontext, ktorý nepoznáme podrobne či z prvej ruky.

Prekvapilo ma, že dnes už pôvodný zdroj môjho článku www.ulfekman.org neexistuje, ale budete presmerovaný na internetové stránky Slovo života wordoflife.se.

Každý žurnalisticky zaujímavý článok má svoj vlastný príbeh, o ktorom čitateľ netuší a možno ho číta s istou samozrejmosťou. Novinárska práca však nie je jednoduchá a vyžaduje si overovanie zdrojov a niekedy i spoluprácu so samotnými čitateľmi, ktorí nezištne pomáhjú zlepšíť kvalitu informovania.

V tom čase som ešte  nevedel, že o necelých 40 dní po tomto článku oznámim svoju rezignáciu z postu vydavateľa i šéfredaktora Křesťan Dnes. Tento rezignačný editoriál skončil v ročnom prehľade "až" na 17. mieste, hneď za komentárom Davida Loulu o sexe ako rekreácii.

Článok 20 nejčtenějších článků Křesťan Dnes roku 2014
www.krestandnes.cz/article/20-nejctenejsich-clanku-krestan-dnes-roku-2014/23447.htm

Verím, že v roku 2015 nás čaká veľa dobrých, zaujímavých a pozitívnych správ.

Do čítania, priatelia!