I pred pár dňami to tak bolo. Nový rok som privítal so skupinou kresťanov. Modlili sme sa za Prahu a Česko i za nás osobne ďakovali Bohu za milosť a to v slovenskom, anglickom, nemeckom a kórejskom jazyku.
V podstate každoročne ma netešia správy o tom, koľko ľudí bolo na oslavách Silvestra zranených a niekedy to končí i tragicky.
Zbytočne.
Akoby sa ľudia nevedeli tešiť bez alkoholu či bez toho, aby neprichádzalo k úrazom z nedbanlivosti.
Možno by stálo za to na konci roku apelovať cez cirkev na to, aby sme si viac vážili naše životy a privítali nový rok viac s pokorou a striedmo.
Čo napokon oslavujeme? Zmení sa jedno číslo v kalendári. Dôležitejšia je ale zmena našich životov. Životy, ktoré sú nezmyselné a žité v roztopášnosti na životy, ktoré sú vzácne a pomáhajú druhým.
Ak by sme čo i len polovicu našich nákladov na pyrotechniku alebo alkohol venovali naozaj na prospešnú celonárodnú kampaň, malo by privítanie nového roka hneď iný zmysel.
Vlastne sa čudujem, že podobnú mediálnu kampaň ešte cirkev alebo nejaká organizácia ešte nespustila.
Kiež by dal Boh milosť aby sa každý z nás mohol dožiť Silvestra 2015. A kiež by vítanie nového roka mohlo byť stále viac na Jeho slávu.
Žádné komentáře:
Okomentovat