O Pravde a Láske, ktoré zvíťazia nad lžou a nenávisťou

Mať pravdu je v móde.  Náš výklad a chápanie Písma pokladáme za správne a niekedy ho presadzujeme i radikálne. Iste pravda je vyslobodzujúca, zdalo by sa však akoby v zhluku individualnych právd zaniká obsah tohto krásneho slova.

Pravda. Tak krásne slovo a toľkokrát zneužívané a vyťahované do slovného súboja s druhými.

Tá láska z nadpisu, ktorá víťazí nie je len taká obyčajná láska. Je to radikálna láska. Láska k nepriateľom. Láska k tým, ktorí pravdu nemajú. Alebo možno ešte presnejšie: láska k tým, o ktorých si myslíme, že pravdu nemajú.

Pilát sa Ježiša pýtal: "Čo je pravda?". Pravda stála pred ním a on ju nepoznal. Boží Duch zostúpil a vyjavil sa skrze Ježiša Krista. Proroctvo, ktoré sa naplnilo a stalo sa Pravdou. Boh tak mocný, že v Láske odovzdáva ako obeť svojho Syna, aby Ho po sľube novej zmluvy a obetovaní vzkriesil a ukázal nám tak, že On víťazí nad smrťou. 

Koľkokrát za ostatný týždeň sme si mysleli, že tí druhí sú "mimo" a my to vieme lepšie? Koľkokrát sme takto súdili tých druhých? A koľkokrát sme nedokonalosti druhých prikryli láskou? Koľkokrát sme azda pripustili, že mýliť sa môžeme i my?

Možno i máme pravdu a tí druhí sú naozaj "out". Milujeme ich však napriek tomu?

Proroctvá sa naplnia. Jazyky umĺknu. Láska napokon zostane.

Nestavajme dnes hradby budúcim mostom. Tak veľa z nás chce azda tých druhých zachraňovať a napomínať, ale máme voči ním lásku? Vypočujeme si ich najprv bez toho, aby sme hneď začali hovoriť?

Naša predstava o pravde sa akoby stávala niekedy priam našou modlou, ktorá zatvára oči láske. Veď proroctvá, Písmo a Ježiš nás vedú k dokonalej láske, ktorá odpúšťa, miluje a neodsudzuje. Prekliatie hriechu je porazené prijatím Božieho odpustenia. Nie je tam nič zlorečené.

Takúto radikálnu lásku chcem vidieť rásť v Prahe a v Česku i na Slovensku. V rodinách, cirkvi, spoločnosti a napokon sa to odrazí i v médiách...

Do takejto lásky túžim dozrieť. Verím, že Boh na mne vytrvalo a trpezlivo pracuje... A verím, že i na Tebe.